• Národná sústava chránených území

• Európska sústava chránených území

 

Online mapový prehliadač Štátnej ochrany prírody: (alebo kliknutím dole na mapu)

 

Územný systém ekologickej stability

Dokument ÚSES v SR, právna záväznosť

Zákon 543 o ochrany prírody: §2 vysvetľuje v základných pojmoch výrazy používanie v dokumentoch ÚSES:

a) územný systém ekologickej stability taká celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho alebo miestneho významu

d) biocentrum ekosystém alebo skupina ekosystémov, ktorá vytvára trvalé podmienky na rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj ich spoločenstiev,

e) biokoridor priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý spája biocentrá a umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev, na ktorý priestorovo nadväzujú interakčné prvky

f) interakčný prvok určitý ekosystém, jeho prvok alebo skupina ekosystémov, najmä trvalá trávna plocha, močiar, porast, jazero, prepojený na biocentrá a biokoridory, ktorý zabezpečuje ich priaznivé pôsobenie na okolité časti krajiny pozmenenej alebo narušenej človekom,

§3 odsek 3

Vytváranie a udržiavanie územného systému ekologickej stability je verejným záujmom. Podnikatelia14) a právnické osoby, ktorí zamýšľajú vykonávať činnosť, ktorou môžu ohroziť alebo narušiť územný systém ekologickej stability, sú povinní zároveň navrhnúť opatrenia, ktoré prispejú k jeho vytváraniu a udržiavaniu.

§54 Dokumentácia ochrany prírody a krajiny

(2) Dokumentáciu ochrany prírody a krajiny tvoria:

c) dokumenty územného systému ekologickej stability,

Na zabezpečenie územného systému ekologickej stability sa vyhotovuje

a) Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky ako dokument určený na stratégiu ochrany rozmanitosti podmienok a foriem života v štáte,

b) dokument regionálneho územného systému ekologickej stability ako dokument určený na ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života v určitom regióne,

c) dokument miestneho územného systému ekologickej stability ako dokument určený na ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života na miestnej úrovni

(dodávam a = GNUSES (USES = spracovanie GNUSES,NECONET,..), b = RUSES, c = MUSES vypracovávajú obce a mestá, majú ich na svojich web stránkach)

GNÚSES bol schválený uznesením vlády č. 319 z 27. apríla 1992. V roku 2000 bol aktualizovaný a zapracovaný do Koncepcie územného rozvoja Slovenska, ktorej záväzná časť bola schválená Nariadením vlády SR. č. 528/2002 Z.z

Dokument regionálneho územného systému ekologickej stability (RÚSES) predstavuje dokument určený na zabezpečenie územného systému ekologickej stability a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života v určitom regióne. Dokument RÚSES v zmysle zákona obstaráva a schvaľuje Okresný úrad.

Obsah dokumentu RÚSES je ustanovený vyhláškou MŽP SR č. 158/2014 Z. z. (príloha č. 23 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.).

Dokument RÚSES ako dokumentáciu ochrany prírody a krajiny vyhotovuje organizácia ochrany prírody alebo fyzická osoba alebo právnická osoba zapísaná ministerstvom v osobitnom zozname (odborne spôsobilá osoba).

V roku 2015 boli na MŽP SR schválené Metodické pokyny na vypracovanie dokumentov RÚSES (SAŽP, 2014), ktoré tvoria metodologické východisko pre aktualizáciu ďalších dokumentov RÚSES.

Dokumenty ÚSES v SR

Európska ekologická sieť, EECONET alebo PEEN

EECONET Action Fund (EAF)

GNÚSES – Nadregionálny územný systém ekologickej stability

V Slovenskej republike bola koncepcia územného systému ekologickej stability (ÚSES) prijatá uznesením vlády SR č. 394 zo dňa 23. júla 1991. Zákon NR SR č. 287/1994 Z. z. definuje ÚSES ako celopriestorovú štruktúru navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktoré zabezpečujú rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine.

Základom tohto systému sú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálnej, regionálnej a miestnej úrovne. Významnou súčasťou vytvorenia celoplošného ÚSES je aj systém opatrení na ekologicky optimálnu organizáciu a využívanie krajiny. V r. 1992 bol vypracovaný Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability (GNÚSES), ktorý vyjadruje základný rámec priestorovej ekologickej stability územia Slovenska v mierkach 1 : 500 000 a 1 : 200 000. Bol schválený uznesením vlády č. 319 zo dňa 27. apríla 1992. V GNÚSES bolo vyčlenených 87 biocentier, z toho 77 biocentier nadregionálnych, 9 provinciálnych a 1 biosférické, ktoré sú v mnohých prípadoch v 4. a 5. stupni ochrany.

Pri práci doporučujeme enviroportál atlas SR, 8.3.10. Vhodné je začať hodnotenie územia práve GNUSES-om, pretože:

• nadregionálne biokoridory sú prerušovanou čiarou vykreslené v celku. Detailnejšie informácie neskôr pozrieme v ÚSES (8.3.1), tu sú vykreslené tiež biokoridory medzi biokoridormi a nie je vidieť súvislý pás, totiž treba mať na pamäti, že biocentrá sú zároveň aj biokoridorom.

Vhodné je niekedy pri práci vypnúť „Ekologická kvalita priestorovej štruktúry krajiny“ a tak sa dá zobraziť podklad, napríklad reliéf – hypso. (Poznámka: reliéf – šedý vyzerá že je zapnutý, no nie je zobrazený, treba vypnúť a znovu zapnúť aby sa skutočne zobrazil.)

Podľa potreby vypíname/zapíname podklad – vektor. Jednotlivé zložky sa zapínajú/vypínajú podľa toho, ako meníme mierku (príplíženie, oddialenie).

NECONET – Národná ekologická sieť

V nadväznosti na Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability bol vypracovaný návrh národnej ekologickej siete (NECONET). Tento návrh vychádza z koncepcie európskej ekologickej siete (EECONET), ktorá vznikla podľa holandského modelu. Predstavuje sieť významných, najmä chránených území, dôležitých pre záchranu genofondu a biodiverzity. Základom siete sú vymedzené jadrové areály (obdoba biocentier v rámci ÚSES), biologické a ekologické koridory (obdoba biokoridorov v rámci ÚSES) a územia rozvoja prírodných prvkov európskeho a národného významu s cieľom vytvorenia integrovaného systému chránených území a potenciálne hodnotných území jednotlivých európskych krajín podľa medzinárodných kritérií a štandardov. Na území Slovenska bol NECONET spracovaný v r. 1996 Svetovou úniou ochrany prírody (IUCN). V rámci NECONET bolo vymedzených 35 jadrových území európskeho významu a ďalších 35 jadrových území národného významu. Mnohé z nich sa prekrývajú s prvkami ÚSES nadregionálneho a regionálneho charakteru.

 

Pri práci doporučujeme enviroportál atlas SR, 8.3.2 Vhodné je začať hodnotenie územia ako druhý krok hneď po GNUSES, pretože:

1. nadregionálne biokoridory GNUSES-u môžu byť aj EURÓPSKEHO VÝZNAMU a taktiež sú vykreslené v celku.
2. sú tu vykreslené paneurópske migračné trasy vtákov
3. jadrové územie (vyššie spomínaná obdoba biokoridorov) sú označené viaceré ako európskeho významu než v GNÚSES-e (len 7 provinciálnych biocentier pričom NECONET definuje 35, napríklad biocentrum na Burde je provinciálne v GNÚSES-e ale Dunajská ramenná sústava vôbec nie je biocentrum – len Čičov a v NECONET-e áno, dokonca jadrové územie európskeho významu)
4. vykresluje aj ochranné územia pre jadrové územia
5. definuje aj potenciálne jadrové územia, porovnáme ich a detailnejšie informácie v treťom kroku našej analytickej práce pozrieme v ÚSES (8.3.1), tu sú vykreslené jadrá biocentier a jadrá navrhované zaradiť do 4. – 5. stupňa územnej ochrany.

Vhodné je pri práci niekedy vypnúť „koeficient ekologickej kvality územia mimo lesov a biocentier“ a tak sa dá zobraziť podklad, napríklad reliéf – hypso alebo reliéf – lesy. (Poznámka: reliéf – šedý vyzerá že je zapnutý, no nie je zobrazený, treba vypnúť a znovu zapnúť aby sa skutočne zobrazil.)

Podľa potreby vypíname/zapíname podklad – vektor. Jednotlivé zložky sa zapínajú/vypínajú podľa toho, ako meníme mierku (príblíženie, oddialenie).

Zelená infraštruktúra

Strategicky plánovaná sieť prírodných a poloprírodných oblastí s inými environmentálnymi vlastnosťami, ktoré sú vytvorené a riadené tak, aby poskytovali široký rozsah ekosystémových služieb. Zahŕňa zelené miesta (alebo modré, ak ide o vodné ekosystémy) a ďalšie fyzické prvky v suchozemských (vrátane pobrežných) a morských oblastiach.

Koncepcia zelenej infraštruktúry nadväzuje na Slovensku na koncepciu NECONET (Koncepcia ekologických sietí) a koncepciu územných systémov ekologickej stability (ÚSES), ktoré sledujú jeden z jej cieľov – obnovenie a prepojenie (zabezpečenie konektivity) prírodných (zelených) prvkov v krajine a udržanie, resp. zlepšenie ekologickej stability územia. ÚSES predstavuje jeden z dôležitých podkladov pre tvorbu zelenej infraštruktúry.

Zelená infraštruktúra sa zaradila k novým politikám Európskej únie, čoho dôkazom je aj prijatá Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 prijatej Európskou komisiou 3. mája 2011 „Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020“, v ktorej je definovaných celkovo šesť cieľov. Cieľ č. 2 je definovaný nasledovne: „do roku 2020 zaistiť zachovanie a posilnenie ekosystémov a ich služieb, a to prostredníctvom zriadenia zelenej infraštruktúry, a obnovenia najmenej 15 % zdegradovaných ekosystémov“.

ÚSES – Územný systém ekologickej stability

Pri spracovaní územného systému ekologickej stability (ÚSES) vstupovali ako podklady 4 základné mapy (Reprezentatívne potenciálne geoekosystémy – REPGES a stupeň ochrany reprezentatívnych potenciálnych geoekosystémov, Ekologická kvalita štruktúry využitia katastrálnych území a staršie podklady, ako Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability – GNÚSES a Národná ekologická sieť – NECONET).

Mapa ÚSES prezentuje 3 zásadné aspekty:

• a) Prvky ÚSES a stupeň ich ochrany
  • – Biocentrá majú tri zóny: jadro, telo a pufer (ochranné pásmo).
    • Za jadrá sa považujú územia vo 4. a 5. stupni ochrany (prípadne ich návrhy) podľa zákona NR SR č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
    • Telá biocentier predstavujú predovšetkým územia doterajších nadregionálnych biocentier GNÚSES z r. 1992, doplnené o niektoré ďalšie územia.
    • Pufre biocentier sú zväčša územia v 2. a 3. stupni ochrany podľa zákona, resp. niektoré ďalšie plochy.
  • – Biokoridory predstavujú ďalší prvok ÚSES. Na mape sú zachytené len smery najvýznamnejších terestrických a hydrických biokoridorov. Biokoridory (ani mnohé biocentrá) v skutočnosti nemajú presné hranice, preto je ich grafický priemet len schematický. Biokoridory nie sú premietnuté cez plochy biocentier, ale biocentrá, samozrejme, fungujú aj ako súčasť biokoridorov. – Lesy v skutočnosti fungujú ako pufre a biocentrá na rôznej hierarchickej úrovni.

• b) Zámery legislatívnej ochrany prvkov ÚSES – zmyslom ÚSES nie je vykreslenie mapy biocentier a biokoridorov, ale vyhovujúca zákonná ochrana prvkov ÚSES, ktorá má zabezpečiť: – Ochranu všetkých typov REPGES (typologický aspekt).

Legendu mapy možno čítať aj nasledujúcim spôsobom: všetky jadrá biocentier sa navrhujú zaradiť do 4. alebo 5. stupňa ochrany (a naopak, všetky územia v 4. a 5. stupni ochrany sa považujú za jadrá biocentier), všetky telá biocentier do 2. alebo 3. stupňa ochrany a pufre aspoň do 2. stupňa ochrany (všetky s primeraným manažmentom). Na mape sú explicitne vyjadrené aj typy REPGES bez územnej ochrany. – Pozitívny priestorový vplyv prvkov ÚSES na celé územie Slovenska vytvorením vyhovujúcej priestorovej štruktúry a ekologickej stability územia (regionálny – priestorový aspekt). Na mape sú zvýraznené aj regionálne jednotky bez ochrany.

• c) Rámcová koncepcia ekostabilizačných opatrení Pozitívny priestorový vplyv ÚSES na krajinu nemožno dosiahnuť len ochranou jednotlivých prvkov ÚSES. Nevyhnutné sú aj opatrenia celoplošného charakteru, najmä zabezpečenie dostatočného podielu ekologicky kvalitných plôch. Preto mapa zahrňuje aj koeficient ekologickej kvality katastrálnych území, z ktorého možno odvodiť potrebu doplnenia ekologicky kvalitných plôch (najmä lesných a trávnych porastov) na územiach s nízkou hodnotou tohoto koeficienta.

Priestorový priemet ÚSES poukazuje na najvýznamnejšie koncepčné zámery ochrany prírody, a to:

• – zvýšiť stupeň ochrany tiel biocentier, ktoré sú v súčasnosti bez územnej ochrany – vymedziť jadrá v tých biocentrách, kde zatiaľ nie sú a zabezpečiť ich ochranu v 4. alebo 5. stupni
• – vytvoriť biocentrá pre tie typy REPGES, ktoré sú zatiaľ bez územnej ochrany
• – vymedziť biocentrá so zodpovedajúcou územnou ochranou v tých regiónoch, kde zatiaľ nie sú
• – zvýšiť podiel ekologicky kvalitných plôch na územiach s nízkou hodnotou koeficienta ekologickej kvality.
  • lesný porast
  • porast nelesnej drevinovej vegetácie
  • vodná plocha, vodný tok
  • lúčny porast

Pri práci doporučujeme enviroportál atlas SR, 8.3.1 Vhodné je začať hodnotenie územia ako tretí krok po GNUSES a NECONET, pretože:

1. GNUSES a NECONET boli vstupnými mapami pre RÚSES
2. veľa drobných jadier ako návrh

 

RÚSES – Regionálny územný systém ekologickej stability

Od roku 2018 prebieha vypracovanie 50 RÚSES. Medzi nimi naše okresy, viď Spracovanie dokumentov regionálnych územných systémov ekologickej stability pre potreby vytvorenia základnej východiskovej bázy pre reguláciu návrhu budovania zelenej infraštruktúry (RÚSES II) Na starosti to má Odbor hodnotenia a starostlivosti o krajinnú sféru, Oddelenie starostlivosti o mestské životné prostredie vedúca oddelania Marta Slámková Ing.