Jeseter malý (Acipenser ruthenus)

celoročný výskyt, vyhynutý

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov jeseter malý patrí medzi ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci (zdroj a ďalšie informácie o jeseterovi malom)

Je to posledný z piatich druhov jeseterov, ktorý dodnes u nás žije v prírode. Obýva hlavne Dunaj na spodnom úseku od Komárna dole po prúde, kde sa vody Dunaja stretávajú s našimi veľkými riekami ako Váh a Hron. Je chránený v čase od 15. marca do 31. mája (v tom čase sa nesmie chytať)  a jeho lovná miera je 45 cm, hovorí „Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 216/2018 Z. z. o rybárstve s účinnosťou od 01.01.2019“

Pred dvadsiatimi rokmi došlo k zvýšeniu jeho stavov. V tom období  sa v Dunaji zlepšila kvalita vody. Dnes je jeho populácia na tom opäť horšie. Pre roky 2013 – 2018 je odhadovaný počet jeseterov malých na Slovensku  500 až 2000 jedincov, pričom krátkodobý trend za posledných 12 rokov je opäť klesajúci, píše sa v „Správe o stave druhov európskeho významu (reporting)“ .

Hlavnými príčinami sú zmeny na miestach, ktoré sú pre jeho život kľúčové – miesta kde hľadá potravu a neresiská. Pre úspešný vývoj ikier je nutný prísun dostatočne okysličenej vody. Neresiská sú preto v hlbšej a rýchlo prúdiacej vode so štrkovým dnom. Vyliahnutý plôdik sa prvé leto zdržuje na plytčinách riek.

Z pohľadu opatrení na jeho ochranu sú dôležité poznatky aj o tom, ako a kedy migruje. Pre lepšie spoznanie jeho života prebieha u nás na  32 km dlhom úseku Dunaja výskum pomocou telemetrie. Trojica vedcov,  Maroš Kubala, Martin Farský a Ladislav Pekárik, vybavili malými vysielačkami  11 odchytených jedincov jesetera malého a po prvom roku skúmania zistili viaceré zaujímavé skutočnosti, o ktorých napísali článok „Migration patterns of sterlet (Acipenser ruthenus, Linnaeus 1758) in the Middle Danube assessed by 1 year acoustic telemetry study „:

Jeseter malý migruje, ak teplota vody stúpne nad 12°C,  podnetom však nie je zmena výšky vodnej hladiny, na miestach, kde nachádza potravu trávi 3 až 7 mesiacov, na zimovisku 6 až 8 mesiacov a na neresisku len 2 až 4 týždne.   Je to iba jeden rok, na niektoré poznatky a závery treba počkať na výsledky z ďalších rokov. Zatiaľ sa napríklad nedá z výsledkov odlíšiť vplyv zvýšenej teploty vody od vplyvu dĺžky dňa.

Uvidíme čo prinesú ďalšie roky prieskumu.

Text: A. Kürthy